Myšlienka automatickej prevodovky zaujímala ľudí už na začiatku 20. storočia. Vtedy boli na prvom mieste pohodlie a komfort.
Boli síce úspešné mechanizmy, no na sériovú výrobu neboli dostatočné. Prvá automatická prevodovka sa objavila v roku 1904 vďaka bratrom Sturtevant.
Pôvodne mala dve rýchlosti vpred a jednu vzad. Fungovala tak, že pri zvýšení otáčok motora prevodovka prešla na vyšší stupeň, pri poklese na nižší. Na sériovú výrobu však vtedy technológia ešte nestačila.
Významné úspechy vďaka Maďarom!
Henry Ford nechcel akceptovať neúspech bratov Sturtevant, a tak poveril Józsefa Galamba, aby navrhol automatickú prevodovku, ktorú by bolo možné vyrábať ekonomicky, s malými rozmermi a jednoduchým ovládaním.
Podmienkou úspechu bolo dosiahnuť nové výsledky v metalurgii. V podstate išlo o legovanie ocele vanádiom. Už 0,2 % vanádia v zliatine zlepšilo päťnásobne odolnosť prevodovky voči dynamickému zaťaženiu.
Ford nakoniec patentoval chróm-vanádiovú zliatinu, ktorá priniesla ľahšie a odolnejšie konštrukcie. Prevádzka prevodovky vynájdenej Józsefom Galambom však nebola úplne automatická, vodič musel radiť pomocou pedálov.
Aj tak to bol významný pokrok v automobilovom priemysle. Riešenie opäť priniesol maďarský vynálezca, a to László Bíró, otec guľôčkového pera, ktorý v 30. rokoch kúpil športové auto Bugatti.
Po roku práce patentoval svoj vynález, ktorý si všimol aj General Motors. General Motors si patent odkúpila, aby mohla uviesť na trh vlastnú poloautomatickú prevodovku. V roku 1939 predstavila predchodcu dnešných automatických prevodoviek, Hydra-Matic, ktorá mala štyri rýchlosti vpred a jednu vzad.
V roku 1956 sa objavila vylepšená verzia Jetaway Hydra-Matic, ktorá už obsahovala aj parkovaciu polohu P. Úspech automatických prevodoviek trvá dodnes!
Či už ide o auto s automatickou alebo manuálnou prevodovkou, na stránkach peppi.sk nájdete užitočné doplnky (radiace hlavice, manžety radiacej páky) a príslušenstvo.
V našom ďalšom článku sa pozrieme na vývoj situácie po 50. rokoch 20. storočia.